Na zámku Blenheim v Anglicku (rodisko Winstona Churchilla) som zažila rozlúčku so stromom. Mal asi 600 rokov, zostávali z neho iba zvyšky kmeňa. Keď úplne stratil olistenie, torzo nádherného dreveného kolosu s nábehmi koreňov ošetrili a vzniklo umelecké dielo zapísané v mape grófstva ako Churchillov dub. Tak prebieha dôstojná rozlúčka s „Pánom Stromom“, zachováva spomienky na minulosť a úctu k starostlivosti dedov o prírodu okolo seba. Patrí to ku kultúre národa, tradícii, profesionálnemu gruntu záhradníkov.
V Piešťanoch nemáme takých starých mohykánov, ale storočných pamätníkov áno. Napríklad platan za Thermiou a pri jazierkach, topole čierne na nábreží pod Evou a pred hotelom Sĺňava, takmer najstaršie ginkgo na Slovensku a ďalšie popísané a nepopísané stromy, ktoré sa na nás dívajú a usmievajú sa nad tým, čo tu s nimi stvárame. Chodím ich pozdraviť a sľubujem, že ich ochránime a niektoré budú aj slávne, zachytené v knihách a na fotografiách.
V tomto období sa každý deň na mňa vysype zo schránky množstvo letákov a vo všetkých sa opakuje zeleň ako lacná, populistická téma.
„ROZŠÍRIME ZELENÉ PLOCHY“. Nie, nerozšírime. Môžeme ich ošetriť, dosadiť, skvalitniť, zo zaburinených plôch vytvoriť príjemné parčíky pre posedenie a hry detí. Doplniť zeleňou okolie parkovísk, športovísk, plôch pri vode. Rozšíriť ich nie je kam, všade v okolitom svete prebieha opačný proces. Môžeme len chrániť a ošetrovať. A napríklad schváliť v zastupiteľstve dokument o nezastavateľných plochách, tak ako to spravila Praha a Brno. Máme nakoniec skvelú situáciu – sme mesto s najvyšším podielom zelene na obyvateľa na Slovensku .
„OCHRÁNIME KAŽDÝ STROM“. Nie, neochránime. Skúsení záhradníci by aleje postupne vymieňali, mnohé stromy v nich sú choré, duté, nebezpečné a také staré, že už žiaden úžitok neprinesú. Miesto nich prídu nové s korunami „ušitými“ na mieru dnešných ulíc. O pár rokov z nich budú elegantné stromoradia. Stačí sa pozrieť na ulicu Kukučínovu, Winterovu, alebo alej pri Dubovej. V uliciach sa „chudák“ zabetónovaný strom dožíva podľa vedeckých podkladov len tretiny života (60 – 80 rokov), ktorý by prežil v parku alebo v krajine. A tohto veku sa už naše lipy v uliciach dožili.
V múzeu som našla kresby a fotografie Winterovej a Štefánikovej ulice z „winterovského“ obdobia zakladania ulíc v centre mesta (20 – 30 roky minulého storočia) po výsadbe alejí. Autorom bol pravdepodobne p. dekan Šindelár. Dnes sa s nami postupne lúčia a nové stromoradia sú takmer rovnaké ako tie na starých fotografiách.
Stromy majú svoj čas na žitie. Výmena mnohých z nich pripadla ako úloha našej generácii. Sľubovanie nesplniteľného je síce tradičným slovenským politickým zvykom, ale v Piešťanoch chceme žiť v reálnom svete moderného mestského priestoru.
24. Nov 2010 o 12:16
znamena to ze kazdych 30 rokov vyrubeme co sa da? aby sme sa dobre nacicali z eurofondov? no nezda sa mi, o konflikte zaujmov ani nehovoriac… obyvatelov sa radsej ani pytat nebudeme, ti nemaju na to patricne tituly, vsakze ?
24. Nov 2010 o 14:28
Žasnem, ako sa dá zareagovať na celkom zrozumiteľný článok. Je “skutočne?” taký nechápavý alebo ide iba o obyčajnú zlomyseľnosť? Pre mňa je to zaujímavý materiál, písaný odborníkom, o minulosti a pôvode uličných alejí v Piešťanoch. Nikde som sa v článku nedočítal, že by každých 30 rokov bolo treba vyrúbať stromy a nasadiť nové. Keby sa však “skutočne?” pozrel na niektoré novovysadené stromy napríklad na Kukučínovej ulici, tak by uvidel, ako ich poškodzujú nezodpovední šoféri pri parkovaní. Keď to takto pôjde ďalej, tak je isté, že sa nedožijú ani tridsiatky.
24. Nov 2010 o 15:03
Konečne triezvy a rozumný pohľad na zeleň v meste, za čo vám ďakujem. Len som si nie istý, či ľudia chcú počuť práve toto, populizmus naozaj prevláda…
24. Nov 2010 o 15:09
Tie stromy, ktoré sa teraz v meste vysádzajú sú vyšlachtené aby nemali príliš veľku korunu, aby nerástli…aby sa hodili do mesta.
Bude z takejto sadeničky niekedy naozajstný strom, alebo iba nejaký prerastený krík.. Budeme za pár rokov mať možnosť v meste vidieť ako vyzerá naozajstný strom v jeho prirodzenej podobe…?
Argumentuje sa, že za vyrúbané stromy sa vysadia nové. Ale pokiaľ sa nahradia tými malymi umelo vyšlachtenými sadeničkami, to nie je asi ekvivalent k sadenicke “normálneho” stromu…
ps. ako sa vám páčia kameňmi zasypané nové stromčeky pri Auparku…čo z takého stromu-kríku vyrastie…??
24. Nov 2010 o 15:26
Suhlasim, stromy treba vymienat. Napriklad aj na cinrorine na Bratislavskej je alej vo velmi zlom stave. Velku cast vyrubali a aj ten zbytok bude treba. Bohuzial to co nasadili(tuje)nevyzera velmi dobre. Niektore tuje su uz celkom zlte. No a to co spravili na Andreja Hlinku je katastrofa. Nielenze tie nove stromy nasadili velmi blizko okien domov ale bez toho aby si to niekto uvedomil nasadili stromy priamo nad odpadovymi kanalmi, eletrickymi pripojkami a dokonca nad plynovymi potrubiami. Kto bude niest skody sposobene korenmi stromov ocividne nikoho nezaujima. Ale ked sa stane nestastie, potom budu vsetci mudri. Kazdy ma elektriku, vodu, odpad, internet a aj plyn. Cinziaky maju este centralne rozvody kurenia. Aj to je realny moderny priestor. Ten sa nachadza pod zemou a na prvy pohlad nie je vidno. Najme nie pre laikov. Kazdy ma elektriku, vodu, odpad, internet a aj plyn. Niekedy je skutocne nevyhnutene korene stromov obmedzit a je len samozrejme, ze sa nedoziju takeho veku ako bez takehoto opatrenia. Podla mna najpeknejsia a velmi stara alej je alej platanov na kupelnom ostrove vpravo od mosta. To si autor clanku nevsimol.
24. Nov 2010 o 22:38
Petra, ďakujem za logicky položenú otázku, skúsim odpovedať :
-stromy šľachtené pre ulice majú šírku a výšku korún 2-4-6-8 m, podľa voľby projektanta pre konkrétne podmienky chodníka, podzemných sietí, okien, dopravy atď. Nikdy ich nebude treba rezať a vyrábať rany, ale ani nenarastú 20 m, také pôvodné druhy budú rásť v parkoch, pri vode, alebo okolo ihrísk
-javory v aleji pri Auparku sú odroda “Olmstedt”, koruna je viac kužeĺovitá, budú vysoké asi 8-12 m a podmienka bola, aby mali tak vysoko nasadenú korunu, aby mohli pod nimi pohodlne jazdiť autobusy, živý plot pod nimi nemohol byť kvôli požiarnikom a kamene im vôbec nevadia tak, ako keby tam bol betón
-kedy budú zo “sadeničiek” stromy – pozrite si prosím Winterovu smer námestie Slobody, lipy majú 5 rokov
25. Nov 2010 o 14:18
K tým nezodpovedným vodičom: na vlastné oči som videl ako jeden mladý strom na Kukučínovej ulici “zoťali” autom pracovníci Mestských služieb Piešťany. Skutoční “odborníci”!?
03. Dec 2010 o 22:43
Ďakujem za pekne a múdro napísaný článok….aj mňa bolel výrub stromov v našom meste, ale musí to tak byť….je tu veľa nebezpečí číhajúcich na ľudí…okrem toho, že viem, čo t je, keď na vaše dieťa spadne velikánsky konár a bolo naozaj šťastie, že z troch detí hrajúcich sa pod starým platanom, zasiahlo len jedno dieťa ( práve to naše) a bolo naozaj len šťastím, že to boli len okrajové konáre. Ak by deti nestihli utiecť, mohlo to dopadnúť tragicky….takto si to odnieslo len jedno dieťa s riadnymi modrinami.
A čo stromy v centre mesta? Chodníky používajú aj starší občania a tak vyduté chodníky od koreňov tiesniacich sa pod povrchom môžu byť príčinou mnohých úrazov a to nie len v zime, kedy je riziko omnoho väčšie, ale i za pekného počasia…Preto naozaj treba stromy obmieňať, veď aj v udržiavaných parkoch je súčasťou prác okrem údržby zelene aj odstraňovanie starých a chorých stromov a krov a následná nová výsadba stromov, čo potvrdí každý sadovník, nie len pani Wernerová.
A ešte… niekedy z pohľadu občana mesta, laika (sadovníctvo som síce študovala, ale zo zdravotných dôvodov ho nemôžem vykonávať) i ja mám pocit, keď tak pozerám na pracovníkov údržby zelene, že niekedy o tom čo robia, nemajú ani potuchy. Skôr mi to pripadá, akoby prevetrávali píly v sezóne, aby im nezhrdzaveli a o odbornom reze niet ani chýru….